Pavel Hošek : Na cestě k dialogu. Křesťanská víra v pluralitě náboženství, Návrat domů, Praha 2005, 202 strán. /n/n Kniha Pavla Hošeka, evangelikálneho teológa a religionistu Na cestě k dialogu je príspevkom do diskusie o adekvátnych teologických a etických predpokladoch medzináboženského dialógu. Biblické zvestovanie má na jednej strane univerzalistický horizont a zároveň partikulárne zakotvenie. Hošek kriticky hodnotí základné paradigmy teológie náboženstva : exkluzivizmus, inkluzivizmus, pluralizmus a postpluralizmus. Podľa Hošeka sa postupne v dôsledku integrácie pozitívnych momentov všetkých troch tradičných paradigiem možno rysuje štvrté ponímanie označované ako postpluralizmus či radikálny pluralizmus. Tento býva niekedy nazývaný paradigmou akceptácie iného. Podľa Hošeka je treba pokračovať v teológii náboženstva v smere naznačenom postpluralizmom. Navrhuje alternatívu, ktorá má pracovný názov "dialogický postpluralizmus". Kresťanskí teológovia by mali na jednej strane "niesť kožu na trh", t.j. vydávať svedectvo zverenej pravde. Na druhej strane by však kresťanskí teológovia mali dovoliť inému, aby bol iný. Tieto dva záväzky vernosti a otvorenosti sú vo vzájomnom napätí, ktoré treba vydržať a nie ho zrušiť. Hošek navrhuje úzku cestu, ktorou je paradoxná a dialektická poslušnosť obom záväzkom v ich neoslabenej radikálnosti. Takto je možné splniť požiadavku dialektiky partikularity a univerzality, ktorá je vlastná biblickej tradícii, tvrdí Hošek. /n/n
/n/n Tomáš Halík : Vzdáleným nablízku. Vášeň a trpělivost v setkání víry s nevírou, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2007, 252 strán. /n/n Kniha Tomáša Halíka s názvom Vzdáleným nablízku ponúka tvorivý a nevšedný pohľad na vzťah náboženstva, viery a špirituality ku kultúre a k svetu, v ktorom žijeme. Písmo máme čítať a prežívať vieru aj z perspektívy našej hlbokej solidarity s ľuďmi nábožensky hľadajúcimi, prípadne s tými, ktorí z "druhej strany" zažívajú Božiu skrytosť a transcendenciu. Halík je presvedčený, že zrelá viera musí do seba pojať, ale aj vnútorne spracovať skúsenosti so svetom a s Bohom, ktoré niektorí vyjadrujú patetickým výrazom "smrť Boha", zatiaľ, čo iní tu hovoria o "Božom mlčaní" a o "noci viery". Máme mať hrôzu zo sekularity, ateizmu, "ochladnutia viery mnohých", alebo môžeme toto vnímať ako tajomnú účasť dejinného času na veľkonočnej dráme, na mlčaní Bielej soboty? Na povrchu sa nedeje nič, avšak tam "kdesi dolu" sa odohráva dôležitý zápas života a smrti. Halík nehovorí ateistom, že nemajú pravdu; chýba im trpezlivosť; pravda ateismu je nedopovedaná pravda. Podľa Druhého vatikánskeho koncilu sa mala cirkev predovšetkým stať solidárnou so súčasným človekom, so súčasným svetom a jeho problémami. Halík o tom píše: /n"Nemôžem sa zbaviť myšlienky, že by svet i cirkev vyzerali inak, keby sa našlo viac tých, ktorí výzvu koncilu k solidarite s týmto svetom (vrátane sveta, neveriacich, tých najradikálnejšie iných, odlišných) nepochopili len ako impulz k povrchnej modernizácii rétoriky a vonkajších prostriedkov evanjelizácie, ale ako hlboké precítenie tajomstva Božej skrytosti, ako sa nám ukazuje skrze skúsenosť neveriacich, ako nás to učila učiteľka cirkvi Terézia z Lisieux na prahu svojej smrti." /nViera nie je výkon, viera je spoľahnutie. Vo viere nemáme brať príliš vážne seba a stupne svojho poznania a formy svojich presvedčení, ale máme brať vážne Boha. Aj v náboženskom hľadaní môže dôjsť k osudnému zablúdeniu, keď je človek tak zaujatý vášňou svojho hľadania, že prehliadne tú rozhodujúcu skutočnosť, že totiž Boh skôr hľadá jeho. Stretnutie, ktoré je srdcom viery, je možné preto, že Boh verí v nás, verí v nás svojou božskou, to znamená zároveň vášnivou a trpezlivou vierou." Tak končí svoje podnetné úvahy Halík. /n
Připravil: Štefan Šrobár
/n/n