Rozhovor novináře Ivana Lehotského s nezávislým poslancem EP Milanom Uhríkom vyšel dne 1. června 2023 na nezávislém webu Hlavné správy (ZDE). Týká se tématu Istambulské úmluvy, o které se u nás vůbec nemluví. A o čem se nemluví, to bývá zásadně důležité. Na Slovensku to občané už vědí, u nás nikoliv.

Studená vojna medzi občanmi európskych krajín a kryptokraciou, ktorá si Európu, pravdu aj jazyk ukradla pre seba, prebieha na viacerých frontoch. O niektorých z nich sme sa rozprávali s europoslancom Milanom Uhríkom, predsedom hnutia Republika.

Hlavné správy: V Európskom parlamente sa hlasovalo o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru. Dalo sa očakávať ako to dopadne, ale aj tak: ako by ste to okomentovali?

Uhrík: Europarlament po desiatich rokoch odhlasoval pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru. Urobil tak napriek výslovnému nesúhlasu mnohých krajín. Tento dohovor je založený na ideologických dogmách progresívcov a LGBT agende.

Tentokrát to skrývajú za ochranu žien pred násilím v mene hlásania rodovej rovnosti. Hlavný subjekt ochrany, teda žena, však nie je definovaná biologicky. A teda podľa bruselských úradníkov môže byť „ženou“ aj muž, ktorý sa za ženu vyhlási.

Je to podľa Vás normálne? Za schválenie dokumentu hlasovali strany SaS, Smer a PS, ktorých poslanci to celé v dvoch hlasovaniach podporili. Ja som hlasoval proti, lebo mám v tom jasno. Pre mňa bude ženou vždy len žena. A žiadne uznesenie Europarlamentu tento prírodný zákon nezmení.

Hlavné správy: Istanbulský dohovor síce je na pohľad nevinnou deklaráciou o ochrane žien pred násilím, ale v skutočnosti je rafinovaným pokusom dostať do verejných textov a do zákonov signatárskych krajín rodovo definované formulácie ako základ pre budúcu expanziu tejto ideológie. Čo môže urobiť Slovensko, aby sa tomuto plazivému spôsobu o likvidáciu tradičných spoločenských pomerov bránilo?

Uhrík: S členstvom v medzinárodných organizáciách sa štáty, obvykle dobrovoľne, vzdávajú časti svojej suverenity. A to súvisí aj s európskou legislatívou, ktorá sa má implementovať do národnej legislatívy. Istanbulský dohovor sa určitým spôsobom tvári, ale v štátoch, kde už ratifikovaný bol, bohužiaľ nič v oblasti ochrany žien nezlepšil.

Teda keď to nemá žiadny efekt, ujasnime si, či takéto dokumenty vôbec chceme. Myslím, že väčšina našich občanov si nechce rozvrátiť krajinu tak, že Slovensko o tridsať rokov už nespozná. Každý občan má vo svojich rukách moc a zodpovednosť. Vláda sa vie postaviť na odpor tejto likvidácii hodnôt a tradícií. Otázkou je, komu dajú občania „kľúče od Slovenska“.

Hlavné správy: Čo sa bude ďalej diať vo veci Istanbulského dohovoru po jeho schválení Európskym parlamentom?

Uhrík: Dokument bude smerovať na Európsku radu, kde budú zástupcovia vlád reprezentovať postoj členských štátov. Ale aký postoj môžeme čakať od Matovičovej, Hegerovej alebo Ódorovej vlády? Alebo od vlády sociálnych demokratov, ktorí síce na Slovensku zavádzanie LGBTi ideológie kritizujú, ale v Európskom parlamente to opäť podporili? Dá sa im veriť, že neotočia svoju rétoriku tak, ako stokrát predtým? Kým nevznikne na Slovensku nová vlastenecká vláda, tak v tomto štádiu je pre nás najväčšou nádejou veto Maďarska, ktorého vláda Istanbulský dohovor odmieta.

Hlavné správy: Zástupcom Európskej komisie na Slovensku je progresívec Vladimír Šucha. V jednej z verejných diskusií povedal, že Slováci majú v DNA pokazené chromozómy, lebo odmietajú rodové kvóty. Je to nehorázne rasistické vyjadrenie, aké sa tu nevyskytovali od druhej svetovej vojny. Vy ste ako europoslanec poslali do Bruselu sťažnosť na tohto pána. Ako myslíte, že sa k tomu Európska komisia postaví?

Uhrík: Pred pár dňami som podal oficiálny podnet na Európsku komisiu na odvolanie tohto kandidáta Progresívneho Slovenska z postu zástupcu Európskej komisie na Slovensku. Reči o „geneticky menejcenných“ ľuďoch tu neboli od smutných čias nacizmu. Teraz ich šíri oficiálny zástupca Európskej komisie Vladimír Šucha o Slovenkách a Slovákoch, ktorí odmietajú rodové kvóty. Takýto človek má byť zástupcom bruselskej inštitúcie na Slovensku? Čo to o Európskej únii vypovedá?

Pripomína to nomináciu europoslanca Šimečku za podpredsedu Európskeho parlamentu kvôli jeho „pochlebovaniu“ komisárom. Takže ak si Európska komisia myslí to isté čo pán Šucha, nech to prizná nahlas. A ak nie, tak nech vyvodí voči nemu osobnú zodpovednosť. Urážať slovenských občanov nenecháme.

Hlavné správy: V europarlamente ste mali veľmi silné vyjadrenie, v ktorom ste uviedli, že Európska komisia tým, že nám zakázala odmietnuť toxickú pšenicu z Ukrajiny, nám v podstate odkázala „držte hubu a to obilie jedzte“. A položili ste otázku: „O čom teda ešte smieme rozhodovať, ak nie o tom, aký chlieb môžeme jesť?“ Ako sa záležitosť s ukrajinskými potravinami ďalej vyvíja?

Uhrík: V prvom rade ma nezaujímajú názory tisíc kilometrov vzdialených úradníkov od Slovenska, ktorí by nám radi hovorili, čo máme a čo nemáme dovážať, čo máme a nemáme jesť. Slováci však nebudú jesť toxické potraviny, ani z Ukrajiny ani odinakiaľ!

Zdravie našich občanov je pre nás prvoradé. Takisto som sa zúčastnil a podporil protest farmárov v Bruseli, pretože zanedlho končí európsky zákaz dovozu ukrajinskej pšenice. Bol to medzinárodný protest poľnohospodárov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Rumunska, ktorí požadujú predĺženie zákazu.

Čoskoro je tu totiž nová žatva a naši farmári majú ešte sklady plné obilia z minulého roka. Nevedia ho predať, lebo lacnému a nekvalitnému ukrajinskému obiliu sa nedá konkurovať. Naši farmári by museli predávať so stratou a pri stratovom hospodárení sa im na ďalší rok ani neoplatí siať. O zdravotných rizikách obilia z Ukrajiny nejdem ani písať. Preto pevne stojím za slovenskými poľnohospodármi a potravinármi. Bol by som však veľmi rád, keby sa ku mne a slovenským poľnohospodárom a potravinárom pridali aj ďalší predstavitelia, najmä členovia vlády Zuzany Čaputovej.

Hlavné správy: Kancelár Scholz nedávno v jednej verejnej diskusii povedal, že „Európa má celosvetovú zodpovednosť za svojimi hranicami, pretože blahobyt Európy nemožno oddeliť od blahobytu zvyšku sveta“. Naozaj má Európa celosvetovú zodpovednosť? A rozmenené na drobné, čo presne to môže znamenať pre Slovensko? Stotožňujete sa s pohľadom pána Scholza?

Uhrík: Výstižne to povedal jeden nemecký kolega, keď kancelár Scholz navštívil plénum Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Povedal mu priamo do očí, že Nemecko „treba liečiť“, pretože posledných 15 rokov sa snaží zachrániť všetko a všetkých. Menoval prípady, že Scholz chce zachraňovať euro na úkor menovej stability, svetovú klímu napriek mizivým emisiám Nemecka, milióny migrantov z Orientu a Afriky a uvaľovať sankcie, hoci tie tvrdo dopadajú práve na európske firmy a vlastných občanov.

A tak sa skôr prikláňam k môjmu kolegovi ako k pánovi Scholzovi, ktorý len mlčky pozeral a pritakával Bidenovi, keď sa mu americký prezident vyhrážal, že vyhodí do vzduchu Nord Stream. Scholz sa veľmi podobá na našich „ošúchaných“ politikov, ktorí nahlas vykrikujú v opozícii, ale pri kormidle vždy len poslúchajú príkazy zvonku. Ja si predstavujem čitateľnú, jasnú a razantnú politiku suverénneho štátu inak. Čo hovorím, to aj robím a moje hlasovania sú toho dôkazom.

Hlavné správy: V deň, keď sa v Bratislave začala konferencia Globsec, ktorú ľudia spontánne nazývajú sabatom vojnových štváčov, sa konala aj iná konferencia, presne opačne zameraná, s názvom Konferencia proti globalizmu. Zúčastnili sa jej poslanci parlamentov z Poľska, Nemecka, Česka, Belgicka, Rumunska a Španielska. Aké bolo poslanie tejto akcie?

Uhrík: Áno, túto Konferenciu proti globalizmu sme zorganizovali pre našich zahraničných partnerov s cieľom vyjadriť jasnú spoločnú deklaráciu: že sme zjednotení za Európu a zjednotení proti globalizmu. A že nie sme v týchto názoroch ani zďaleka sami a nie sme izolovaní, ako sa to snažia vykresliť masmédiá.

Európania nepotrebujú superštát vedený tými, ktorí im chcú určovať ako majú žiť, čo majú jesť a ako majú myslieť. Čo potrebujeme, je lepšia Európa, kde sú základné práva občanov chránené a suverenita štátov rešpektovaná. Preto odmietame škodlivý progresivizmus, cenzorské praktiky, digitálnu totalitu, nadvládu globálnych korporácií a vplyv mimovládok ako Globsec, tzv. zelenú agendu sabotujúcu náš priemysel, masovú migráciu, ako aj politiku, ktorá hľadá nepriateľov namiesto toho, aby hľadala partnerov, rast a možnosti spolupráce. Spoločne sme odhodlaní spolupracovať pre lepšiu budúcnosť našich krajín. Chceme mier, slobodu, stabilitu a prosperitu. Ponúkame ochranu skutočných európskych záujmov, ochranu našich občanov, ich slobôd, rodiny, tradícií, našej krásnej prírody, obranu hraníc, priemyslu a rozmanitosti kultúr európskych národov. Toto je naša misia, s ktorou uspejeme.

Ing. Milan Uhrík, PhD., nezaradený poslanec Európskeho parlamentu